Každúmu je jasné, že na chodbe nie je potrebné kúriť na rovnakú teplotu ako na izbách (na teplotu tepelnej pohody, tadiaľ hosť len prechádza – nastaví sa konštantná teplota).

Práve prichádza na recepciu hosť, chce sa ubytovať.
Recepčný(á) sa pozrie do počítača, ktorá izba je voľná, dohodne sa s klientom o tom, či mu bude vyhovovať.
Ak klient potvrdí. opýta sa ako má radšej v izbe - teplejšie, chladnejšie (je super ak vie ako asi v stupňoch).
Izbu, na ktorú práve posiela klienta, určitú dobu nikto neobýval. Samozrejme, že po túto dobu bola v útlme.
... hneď nastaví požadovanú teplotu a kým mu vybaví doklady, klient vchádza do teplej miestnosti (izby).
Po určitej dobe sa môže recepčný klienta opýtať, či mu teplota v izbe vyhovuje, ako chce kúriť v noci. Ak je klientovi teplo, dohodnú sa a uberie mu z teploty, ak je klient teplomilný, môže mu po dohode nejaký stupeň pridať.



Ako riešime vetranie.
Áno – vetráme a nevykurujeme ulicu. Okná môžeme vybaviť okennými čidlami (nie je podmienkou).
Ak dôjde k otvoreniu okna, ktoré nie je vybavené okenným spínačom, priestorový snímač teploty zaregistruje jej pokles, RJ zopne relé a bude nám kúriť, teplo pôjde na ulicu (zbytočne sa navyšujú náklady) ...
Táto veta však od otvorenia okna neplatí. Ak otvoríme okno vybavené okenným spínačom, tento sa zopne, odblokuje pamäťové relé, RJ ho vyhodnotí ako neaktívne, nevyšle požiadavku na jeho zopnutie, preto nedôjde k procesu kúrenia, nekúrime na ulicu.
Ak ale okno zavrieme, spínač sa rozopne, RJ zaregistruje relé, odmeria teplotu, zopne ho, dokúri miestnosť na nastavenú hodnotu, relé rozopne.

Klient končí pobyt v hoteli - recepčná preberá kľúč od izby a následne dáva izbu do útlmu
.