Vyhrievanie lavic na sedenie v kostole (nielen)


V starých budovách, ako sú napríklad kostoly, nie je väčšinou žiadne vykurovanie.
V takýchto veľkých priestoroch, kde sú často (hlavne v zime) nízkej teploty, odporúčame cielené vyhrievanie na miestach, kde sa nachádzajú návštevníci najčastejšie, t.j. lavíc.

Z pohľadu získania tepelného konfortu pri sedení v kostolnej lavici sa - vykurovanie priestorov lavíc olejovými radiátormi javí ako jedna z najúčinnejších a cenovo nenárovných foriem ohrevu medzilavicového priestoru.
Olejový elektrický radiátor je umiestnený pod kostolnou lavicou.
Najúčinnejšia časť sálania je na ploche radiátora.
Nakoľko radiátor je naklanený pod uhlom cca 45 oC, časť tepla z vrchnej platne v pomere cca 50% sála na spodok lavice t.j. sedaciu časť, ktorú tým zohrieva. V závislosti od vyhotovenia lavice môže zohrievať i časť na opieranie. Zostávajúcich cca 50% tepla z vrchnej platne je sálaných do medzilavicového priestoru lavice umiestnenej za popisovanou lavicou, čím sediacim sú zohrievané nohy, lono, ruky ...
Teplo zo spodnej vyžarovacej platne radiátora je vyžarované smerom k zemi, ktorú z časti zohrieva a časť sa odráža podľa zákona dopadu a odrazu. Teplo či už odrazené resp. sálané z ohrietej zemi podľa fyzikálneho zákona stúpa smerom hore, kde je v súčte kumulované s teplom vyžarovaného vrchnou časťou radiátora (výnimku tvorí prvá lavica, kde smerom hore stúpa len teplo sálané a odrazené od zemi).